Guy Gilbert je známy kňaz, venujúci sa ľuďom, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Raz sedel pri stole s mladým mužom, ktorého sa  hlboko dotýkala bieda v krajinách tretieho sveta a spolu sa zhovárali o sociálnej nespravodlivosti. Ten muž hovoril o tom, aké je nevyhnutné túto nerovnosť vyrovnávať a meniť. Hneď nato si naložil plný tanier jedla, a nakoniec polovicu z neho nechal nedojedeného. Guy mu povedal: „Vieš, čo, kamarát, nechaj si tie svoje rečičky! Skôr, ako začneš hovoriť o hlade a chudákoch v Afrike, skús nevyhadzovať jedlo, ktorého si naberáš na tanier až príliš veľa!“
            Naše staré mamy hovorievali: „Po omrvinkách z chleba by sa nemalo ani chodiť!“ Dnes, žiaľ, nachádzame v kontajneroch veľké kusy nedojedeného chleba. Alebo aj celé kurča, ktoré by sa kľudne dalo ešte zjesť. Máme mnohého hojnosť a sme naučení jedlom plytvať.
            Nepatrí výčitka Guy Gilberta tak trochu i nám?